Aj tie najestetickejšie úpravy povrchu steny si dokážu uplatniť svoju krásu iba po nalepení na náležite upravenú plochu. Nie náhodou predpisujú normy to, že základová plocha (stena) musí byť pevná, čistá, suchá, bez prasklín a bez látok brániacich lepeniu. Len takto je totiž možné predísť neočakávaným nepríjemnostiam. Garantovať dlhodobú životnosť tapety je možné iba pri spoľahlivom a odbornom vykonávaní prác, medzi ktoré patrí aj dôkladné preskúmanie a náležitá príprava podkladovej plochy. Táto kapitola sa podrobne zaoberá týmito dôležitými aspektmi.
Podkladová plocha je pevnou nosnou konštrukciou, na ktorú sa prilepí tapeta (uchytí drevený obklad). Súčasťou základu je nosná stena (murivo alebo stavebné panely), prípadne vrstvy alebo krycie vrstvy, ako sú napr. rôzne izolácie, omietky, stierkované plochy, farby alebo iné nátery, niekedy aj staré tapety.
Dôležitou vlastnosťou rozhodujúcou pri tapetovaní je pevnosť a nasiakavosť podkladovej plochy. Na základe nasiakavosti rozlišujeme vrstvy schopné absorbovať vlhkosť a vrstvy hutné, nenasiakavé. Pretože sa tapetovanie realizuje bežne len na nasiakavých povrchoch, vhodnou povrchovou úpravou hutných, nenasiakavých povrchov je potrebné zvýšiť ich nasiakavosť (napr. odstránením farebnej vrstvy, omietnutím, prestierkovaním atď.). Tým sa výrazne zvýši spoľahlivosť vykonanej práce. Ak to nie je možné, je potrebné zvoliť taký typ tapety, ktorý umožňuje odparovanie vlhkosti lepidla cez štruktúru tapety.
Tapetovanie sa môže realizovať na rôznych podkladových plochách: napr.: na murovaných stenách (tehla, ostatné stavebné materiály), betóne, železobetóne, sadrokartóne, drevených alebo OSB doskách a dôležitý je aj druh omietacích mált.
Tip: Kvalitu povrchu najjednoduchšie posúdime tak, že dlaňou pohladíme omietnutú plochu. Ak sa na prsty prilepia zrnká prachu, pevnosť nie je dostatočná. Takýto test môžeme urobiť aj s pomocou lepiacej pásky.